Rozmýšľal som namojveru,

co budzem jesc na večeru.

Napadlo ma neviem prečo,

na začiatok si dám lečo.

 

Kukal som na zimné športy,

dal som si aj kusek torty.

Urobil som jednu chybu,

dal som si aj jogurt s rybu.

 

Potom ešte kečup, párky,

a nakoniec mastné škvarky.

Po večeri bol som smädný,

mušelo mi rupnuc v bedni.

 

Dal som sebe nápoj riedky,

sladké čučo z čučoriedky.

Potom ešte nápoj hustý,

kvašnu juchu od kapusty.

 

Myšlim, že to bulo tak

a možno aj naopak.

Neznam presne jak to bolo,

pretože mi plano bolo.

 

Možno bolo čučo husté,

je mi teraz strašne hnusne.

Možno bola riedka jucha,

chcem to dostať vonku z brucha.

 

Lebo ma to strašne bolí,

ani jesc mi nedovolí.

V bruchu še to šicko múci,

čereva mi z teho kruci.

 

Pomyšal som čučo z juchu,

mal som potom cirkus v bruchu.

Začalo me v bruchu pálic,

mušel som še rýchlo vzdialic.

 

Ponáhľam še do záchodu,

ako doktor ku porodu.

Ku mise še rýchlo zehnem,

možno, že to ešče scihnem.

 

Napína me ako strunu,

objednaj mi ženo trunu.

Abo mi daj dáky lik,

nech nebudzem neboščík.

 

Zrak môj smutný, zakalený,

do misy je zaborený.

Meravo še do nej kukám,

klečim tam a hlasno stukám.

 

Odrazu še prudko tarhnem,

na misu si rýchlo sadnem.

Nabralo to smer bárs planý,

už to idze z druhej strany.

 

Po minútke zaše klikám,

nemožem isc teraz nikam.

Iba šedzec na budaru

ako vtáčik na konáru.

 

Vychádza to zhora, zdola,

obracam še dookola.

Obracam še na zachodze,

ako tuleň v žimnej vodze.

 

Raz od predu, raz od zadu,

nemám záchod na parádu.

Ale má on dobrý účel,

ďalší nápor doňho zhučel.

 

Už je záchod skoro pulný,

na verchu še daco vlní.

Ked še na to kuknem lepšie,

ani še mi veric nechce.

 

Co že je to za strata,

spadla mi tam výplata.

V kešeni ju skrytu mal som,

co še stane, netušil som.

 

Chcem tam ruku po ňu šturic,

ale muším očka žmuric.

A už som ju skoro mal,

ked tu záchod zahučal.

 

Lebo moja druhá rúčka,

trimala še toho drúčka.

Co še volá splahovátko,

trvalo to veľmi krátko.

 

A ja som še k mise nahnul,

splachovatko som pocahnul.

V zachodze to zahučelo,

vystúpil mi pot na čelo.

 

Stuhnutý som ako drevo,

zničený jak Sarajevo.

Výplatu mi voda vžala,

fajne zo mnu vybabrala.

 

Je to pre mne strašná rana,

som jak myška vyoraná.

Iba čumim, neznám co je,

dze sú teraz love moje.

 

Tak to zo mnu zacvičilo,

takoj še mi polepšilo.

Na hlave mi vlasy stoja,

co mi povi žena moja.

 

Helenka je silná žena,

dá me klečec na kolena.

Do huby mi jednu vraži,

možno, že me neporaži.

 

Ešče dobre, že me ľúbi,

vybije mi predné zuby.

Bo keby me neľúbila,

asi by me prizabila.

 

A ja ju tiž mocno ľúbim

a preto jej kvitky kúpim.

Žeby še už nezloscila

a zo mnu še poľubila.

 

Nevadí, že máme smolu,

budzeme še ľubic spolu.

Však peneži nesú všecko,

budzeme mac zdravé dzecko.

 

Urobil som somarinu,

nemyšlel som na rodzinu.

Ale teraz cerpim za to,

nezapomnem nikda nato.

 

Dneška šicko podražené,

nebudzem mac na jedzene.

Naraz šicko chcel som mac,

teraz mušim hladovac.

 

Budzem hladný mešac calý,

bo peneži ďabli vžali.

Z príbehu je jasné jedno,

večerajce furt len striedmo.