Dnes som pošol do roboty,

 zrobil som še do nemoty.

Po roboce še tak stalo,

že mi v bruchu zaškvirkalo.

 

Mal som chuť na mäso z ryžu,

prehledal som preto chyžu.

Lenže v calej mojej chyži,

nieto ani zrnka ryži.   

 

Co še asi mohlo stac,  

kto mi mohol ryžu vžac?

Bol to zlodej, duch či zver,

ukradol aj kľúčik z dzver.

 

Pobral som še do obchodu,

že tam kúpim ryžu dobrú.

Bola to však márna túra,

práve bola inventúra.

                              

Ku kmotrovi som še pobral

a ryžu som uňho žobral. 

Ani on však ryžu nemal,

takže mi ju ani nedal.

 

Idzem smutný, kráčam domu,

zdôveric še nemám komu.

Jake ja mám súžene,

kto mi ryžu zožene.

 

Pridzem domu, začnem skumac,

kto mi mohol ryžu schrúmac?

Bezradný som o hladze,

ako vodník na ľadze.

 

Podľa stopoch z mojej chyžky, 

drahú ryžu zjedli myšky.  

Bodaj by ich poražilo,  

ked mne ryži nezvýšilo.   

 

Ani neznam, co mám robic,

či še zabic, či len opic.

Najprv še ja opijem     

a potom še zabijem.   

 

Pijem vodku rovno z fľašky,

čom je život taký ťažký?

Opuščený šedzim v chyži,

hladný som a bez ryži.

V hlave také myšli mám,

preco žijem celkom sám?

Nesom kurač ani pijak,

oženic še neznam nijak.

 

Čom me osud takto tresce,

čom me žiadna žena nechce.

Ani tota jediná,

co mi šerco zlomila.

 

Iba ju som miloval,

nik še o tým nedoznal.

Ona to tiž neznala,

tak še z druhým zebrala.

 

Keby som jej bul dal znac,

moh som teraz ženu mac.

Mohli sme tu spolu žic,

mäso z ryžu uvaric.

 

Šedzim smutný, zadumaný,

do neznáma zakukaný.

Vonku hromy búchajú,

a mne slzy padajú.

 

Sám som nemám nikeho,

co z života takého?

Zrazu som še kuščik prebral,

do ruky som švablik zebral.

 

Nemám ženu ani ryžu,

podpálim ja sebe chyžu.

Zhorím spolu s myšami,

co mi ryžu zožrali.

 

Už še chyža, už še chytá,

už mi šmertka dušu pýta.

Chyža horí, vonku leje,

už mi teraz dobre je.

 

Aj ľudze še poschodzili,

žeby plameň zahašili.

Prešla búrka, zhasnul plameň,

z chyži zostal iba kameň.

 

Ľudze stoja kolo domu,

šicke plaču, neznám čomu,

však doteraz neplakali

a o mne še nestarali.

Žil som sám jak kolik v ploce

cez Veľkú noc, cez Vianoce.

Ale teraz búrka jarná,

zbavila ma tohto jarma.

 

Ľudze, ktoré šicko majú,

o druhých še nestarajú.

Je im jedno, co je s nimi,

či sú mŕtvy a či živý.

 

Len nech svätý pokoj dajú

pomoc od nich nepýtajú.

Pomoc im je strata sily,

aj tak by to nesplacili.

 

Peneži dnes vládnu svetu,

k tomu už len jednu vetu.

Tak to proste v svete beží,

na chudákoch nezáleží.