...žijem si normálny život, chodím na základnu školu, občas zájdem aj do kostola, viem, že nejaký Boh existuje a veeeľmi rád čítam knihy. Dostáva sa mi do rúk kniha Biblia pre deti, začínam to čítať a fascinujú má zaujímavé a napínavé dobrodružstvá Starej zmluvy. Po prechode do Novej zmluvy sa mi to zdá akési nudnejšie... až po kapitolu GOLGOTA a časť, kde sa píše: „Táto udalosť bude veľmi smutná, ale zároveň krásna. Dozvieš sa v nej, ako Ježiš zomrel na kríži. Koľko bolesti vytrpel. Keď to budeš počuť, určite budeš aj ty smutný. Tak aspoň pochopíš ako veľmi nás Ježiš miloval. Lebo všetko to ponižovanie vytrpel kvôli nám, aby sme sa mohli stať Božími deťmi a z detí vyrásť na Božích synov a dcéry. Preto je príbeh o Golgote krásny! Keď to pochopíš, budeš sa radovať.“
keď toto čítam a ďalej tú kapitolu a knihu dokonca, plačem a dochádza mi čo Boh pre mňa urobil, čítam, že môžem mať večný život s ním v nebi... neviem ako, ale aj keď som bol malý, vtedy prvýkrát som to pochopil... a to bol začiatok mojej cesty k Bohu,...a prichádzajú prvé Vianoce, ktoré pre mňa nie sú len o darčekoch ale aj o Ježišovi... plynú ďalšie roky môjho života, prechádzam na strednú školu, po večeroch sa modlím k Bohu, viem čo pre mňa urobil, no ostávam ako keby na jednom mieste, nejdem ďalej a nepoznávam viac...
po čase viem, že potrebujem viac, viac spoznávať Boha, že potrebujem spoločenstvo. Viem, že v našom zbore existuje niečo ako mládež (skupina mladých ľudí, ktorí sa pravidelne stretávajú a chcú v svojich životoch kráčať za Bohom), viem že by som sa tam mal ísť pozrieť...no chýba mi to zásadne rozhodnutie, postupom času sa naskytá vhodná príležitosť ísť tam a ja zrazu sedím na mládeži a počúvam tému o tom, že je potrebné dať preč zo života veci, ktoré sa nepáčia Bohu...
trvalo nejakú tu chvíľu kým som sa na mládež začal tešiť, ale stále ma tam čosi viedlo... a postupom času sa pre mňa stráviť piatok večer bez vážnejšieho dôvodu niekde inde stalo nemysliteľným... spoznával som ľudí, ktorí sa stali mojimi fantastickými priateľmi a dali mi do života naozaj veľa... a hlavne som spoznával Boha, jeho nekonečnú milosť a lásku a rozhodol sa definitívne, že mu chcem patriť...
odvtedy prežívam život, ktorý je INÝ, ale na druhej strane niekedy až taký iný nie je, stále robím veci, ktoré by som nemal, no už ma to častejšie akosi viac štve a s tým bojujem, stále prežívam aj radosti aj trápenia, no viem, že Boh je pri tom všetkom so mňou... môžem prežívať hocičo a cítiť sa akokoľvek, viem, že Boh ma nekonečne miluje, že Ježiš obetoval svoj život za mňa a ja budem mať večný život s Ním v nebi...Boh túži po tom aby každý mohol mať s Ním večný život v nebi, no je treba sa rozhodnúť , kapitulovať pred ním, uveriť, že na kríži Ti bolo všetko odpustené a odovzdať Mu svoj život...Je to to najlepšie rozhodnutie čo môžeš v živote urobiť...