Furt, ked karčmu zaviraju,

pijaci z nej vychádzaju.

Šteľujú še oni k tomu,

jak še dostac z karčmi domu.

 

Každý nad tým z ruku kývne,

však to vôbec neje divné.

Bo pijaci sú aj buli,

nik še nad tým nerozčúli.

 

Len tote še rozčuľujú,

co ich spevom vyrušujú.

Prípadne aj doma ženy,

keď si ľahnú oblečení.

 

No na našim valale,

mame take babky staré,

Ktoré šicko pozorujú,

ľudzi potom informujú.

 

Aj pri karčme taka býva, 

za záclonu še furt skrýva.

Napäto ich pozoruje

a sušedu informuje.

 

Tota správu dalej podá,

ale ešče daco dodá.

A správa tak dalej idze,

až kým valal neobidze.

 

Informačnú máme sieť,

rýchlejšu než internet.

Má však ona chyby svoje,

že tie babky nie sú stroje.

 

Vplyvom veku slabši čujú

a tak správu zdeformujú.

Aj pamäť im slabši slúži,

postupne še správa zúži.

 

A pri spätnom rozšírení,

kompletne še správa zmení.

Každá pridá svojo slová,

zo starej je správa nová.

 

Blud sa stane z takej správy,

ako výplod chorej hlavy.

A o jedným takým bludze,

tota krátka báseň budze.

Čudná vec še včera stala,

spadnul pijak do kanála.

 A jak padal do kanálu,

scihnul skričec do valalu.

 

 „Pomoc, ľudze, ja mám smolu,

ratujce me padám dolu.“

A už leci do hlbiny,

temnej šachty, kopy špiny.

 

Nebul kanál prikrytý,

leží na dne zarytý.

Lebo príklop takveru,

zebral cigán do zberu.

 

 Ked to babka uvidzela,

 takoj sebe pomyšlela.

 Určite už nežije,

 ked še vonku neryje.

 

 Rýchlo leci do sušeda,

 „ach sušedko, beda, beda

„Zabil še nám náš starosta,

do kanála spadnul z mosta.“

 

 No sušedka slabši čuje

a preto len domyšľuje.

Že tam vonku mertvy leží,

taká správa dalej beží.

 

Vraj to bola vražda krutá,

ďalšia babka v hlave húta.

a tak z pádu do kanál

odrazu še vražda stala.

 

Klebeta še rýchlo šíry,

z jednej vraždy sú už štyri.

A za jednu hodzinu,

vyvraždili rodzinu.

 

Prežil to len starý dedko,

to však ešte nie je všetko.

Zabili i šviňu z chlivku,

na rizky a na polivku.

 

Správa ďalej putuje,

počet vrážd sa zväčšuje.

Najprv štyri, potom osem,

zabil ich muž z krivým nosem.

Je to strašný maniak,

krvilačný zabijak.

Že už zabil dvanác ľudzi,

u babkoch to hrôzu budzi.

 

Jedna še tak vystrašila,

že zaš správu pozmenila

a vyšla z nej taká veta.

„Jutre budze konec šveta.“

 

Vraj to v správoch hlašili,

presný dátum určili

a že umrú šicke ľudze,

jak ten konec šveta budze.

 

Vznikla veľká panika,

každý dzvere zamiká.

A v tom strachu a v tom zmätku,

rozširujú dalej pletku.

 

Ľudze v domoch poskrývane,

čekajú že co še stane.

Konec šveta še už blíži

a tak šedza doma v chyži.

 

Od strachu im šerdca sciska,

len v kanale ktoška píska.

Opitý tam v noci spal,

o ničim še nedoznal.

 

Vešelo tam vypiskuje,

pomaly še vycahuje.

Prebera še z teho stavu,

už mu vidno calú hlavu.

 

Už ho vidno do pol pása,

idze vonku, usmieva sa.

Za chvíľku je vonku celý,

už ho ľudze uvidzeli.

 

Tým še šicko vyšvetlilo,

i ľudzom še uľavilo.

Pomynul še blud v tej chvíli,

co ho ľabdy zavinili.

 

Co vyplýva z totej básne,

každému je teraz jasne,

že bludy sa medzi nami,

rozširujú klebetami.