Žili si raz štyri babky,

poznám o nich príbeh krátky.

Ten príbeh sa končí zvláštne,

celkom inak ako začne.

Jeho dej je komický,

ale záver tragický.

Takže pekne po poriadku,

poviem Vám ho od začiatku.

Povedala babka babke,

že má rada vínko sladké,

Druhá babka neváhala,

už jej vínko nalievala.

Pijú spolu vínko sladké,

na lavičke pri záhradke.

Sedia si tam pekne v chládku,

prvá núka SPARTU krátku.

Druhá fajčí iba PETRY,

vraj má po nich dobré vetry.

Nakoniec si WESTKY dali,

vínko s chuťou popíjali.

Vypili už zo tri litre,

keď sa prvá babka vystrie.

Potom si však znova sadne,

ešte jeden litrík zvládne.

Pijú spolu čučo z jabka,

keď sa blíži tretia babka.

V ruke nesie čiernu tašku

a v tej taške vodky fľašku.

Za ňou ide babka štvrtá

a prstom si v nose šprtá

a po každom piatom kročku,

strká prstík do zadočku.

Pomaly sa približuje

a pohyby opakuje.

Raz do nosa raz do zadku,

vraj tak lieči prudkú nádchu.

Babky na ňu kukajú

a vypiť jej núkajú,

ale ona vypiť nechce,

že toto je ozaj lepšie.

Dlho babka trucovala,

až na koniec povedala.

„Asi máte pravdu predsa,

ulejte mi po dve deca.“

„Ulej Zuzko takoj perva,

nech vypálim toho červa.“

„Aj ty ulej Dora,

bo som ešte chorá.“

„A ešte ty Anička,

bolí ma aj oblička.“

Tak chorobu vyliečila

i tlak sebe upravila.

Za hodinu pri záhradke,

nalievala babka babke.

Sedeli tam popíjali

a klebety roznášali.

Každá babka niečo mala,

ostatné tri ponúkala.

Štyri babky dôchodkyne,

opili sa ako svine.

Potom babky povstávali

a domov sa poberali.

Vykračujú spitým krokom,

raz dopredu a raz bokom.

Idú babky celkom struté

a blížia sa ku zákrute.

Vošli babky do zákruty,

proti ním sa traktor rúti.

Je to veľký Kryštál ZETOR,

fičí dolu ako vietor.

Rozbehnutý z kopca letí,

hlasno trúbi, svetlá svieti.

A v traktore šofér sedí,

od hrôzy je celý bledý.

Na tvári ma des a strach,

nohy drží na brzdách.

Brzdy mu však nefungujú,

ľudia z cesty uskakujú.

Lenže babky nevnímajú,

uhnúť sa už nestíhajú.

Ten traktor má veľké gumy,

možno že to náraz stlmí.

V skutočností je to blbosť,

guma má tiež svoju tvrdosť.

Ťažký traktor kostí drví,

na ceste je plno krvi.

Najprv traktor potom vlečka,

od krvi sú aj kolečka.

Skôr než prešiel cez zatáčku,

zmenil babky na omáčku.

Rozpučil ich ako škvarku,

už sa váľa traktor v jarku.

A tak babky opité,

ležia teraz zabité.

Ich duše už letia hore,

my sa ale vráťme dole.

Šofér si tam trhá vlasy,

nevyjde ta skoro z basy.

Aj keď by ho nezavreli

svedomie sa nezacelí.

Zostanú mu v mysli vryté,

štyri mŕtve babky spité.

Pozrel na ne iba raz,

 po tele mu prešiel mráz.

Policajti prešetrili

a takto sa vyjadrili.

„Porucha sa náhla stala,

ktorá brzdy odpísala.“

To šoféra viny zbaví,

ale nie tej z jeho hlavy.

V jeho duši bude navždy,

zdrvujúci pocit vraždy.

Keď sa nad tým zamyslíme,

veľkú pravdu objavíme.

Alkohol Vás môže zabiť

a druhému život skaziť.

A preto ho nepite,

radšej sa mu vyhnite.

Vyzerá to ako zrada,

ale je to dobrá rada.